Nuala
Dar Elfskej kráľovnej Morfeovi, keď vládol peklu
Neželané nestvory
Zobudíš sa v posteli. Zobudíš sa v Bratislave. Zobudíš sa v Nových Zámkoch. Zobudíš sa v Šuranoch, v posteli, na zemi, na lavičke, v spacáku, vo vlaku, pod mostom, doma, na zimu, na otravu alkoholom, na facku od lekára, na bzučanie počítača pred ktorým si zaspal.
Dni plynú. Stratil si cieľ. Žiaden si nemal.
Len sa ponevieraš životom. Striedaš zamestnania, postele, ciele, kontroluješ hodiny.
Minútová ručička sa pohla.
Nevieš aký máš cieľ. Nerozumieš svojmu poslaniu.
Len si…
Nechal by si odkaz budúcim generáciám. Netušíš aký, len vieš že musíš niečo zanechať. Musí tu po tebe niečo ostať. Tak ako ostalo po tom rímskom vojakovi… nápis vytesaný do skaly.
Podpis.
Striedaš zamestnania a nikde nie si spokojný.
Predávaš, kupuješ, telefonuješ šoféruješ, argumentuješ, znervózňuješ sa… zlomil sa ti zub.
Druhý…
Máš dosť a utekáš. Budíš sa. Maľuješ. Fotíš. Kreslíš.
Len autoportrét nie, čokoľvek len autoportrét nie. Na to nemáš.
Slnečnice, Guerilla.
Neostáva po tebe nič.
Prach si a na prach sa obrátiš.
Kričíš:
„STOP ALL THE CLOCKS!“
Znovu kontroluješ hodinky. Veľa času neostáva. Ešte si ani nezačal.
Niekedy, keď cestuješ vlakom, alebo autobusom, želáš si aby sa stala havária.
Únava materiálu. To je keď sú obruče na kolese vlaku používané dlho a sú dosť zodraté. Keď sa pracovník na stanici ponáhľa z práce a pri vlaku len prejde bez toho aby udrel kladivom po kolese. Nepočuje zvuk uvoľnenej zodratej obruče, tak ako ho nepočulo ďalších päť, či sedem pracovníkov pred tým. Nepočuli to aj z dôvodu že tieto kolesá sa zásadne kontrolujú chvíľu pred odchodom vlaku. Nájsť takúto chybu by znamenalo odpojiť vagón v strede vlaku a previesť ho do depa, kde sa obruč vymení, čo znamená meškanie. Meškanie znamená, že nie sú príplatky. Bez príplatkou nie je vyplatená hypotéka.
Po niekoľkých kilometroch sa obruč neustálim trením zohriala.
A roztrhla.
Koleso ktoré tlačilo na koľajnicu váhou niekoľkotonového vagónu obruč svojim tlakom vyrovnalo a vymrštilo nahor.
Dva a pol metrová tyč prerazila laminátový spodok vlaku. Vagón stratil rovnováhu. Naklonil sa a strhol so sebou zbytok vlaku.
To nie je také ako si si zvykol predstavovať. Nestačí sa pevne držať a budeš v poriadku. Náraz spôsobí že ťa to v sekunde mrští o štyri metre dopredu a nezáleží na tom, či sú pred tebou nejaké prekážky. Jednoducho ťa to vrhne dopredu. Keď na niečo narazíš tak to alebo svojou váhou prerazíš alebo to prerazí teba.
Škrípanie plechov a krik. Nejaká žena kričí ako zmyslov zbavená. Vlasy má zafarbené krvou. Steká jej niekoľko pramienkov po čele, do očí, do úst.
Vlastne nie, nie ako. Naozaj prišla o zmysly. Prišla o ne len na zopár minút, ale stačí to.
Vozíčkar, starší pán, čo sedel pred tebou je v neuveriteľnej póze zapletený do batožinového priestoru a z hrude mu trčí kus tyče. Vzďaluje sa od teba.
Nie.
Ty sa vzďaluješ od neho. Chmatli ťa paže záchranárov a ťahajú ťa preč.
Napiješ sa.
Zase si sa zasníval. Dobre vieš že nič také sa nestane. Zakryješ si oči pred slnkom a snažíš sa vidieť niečo na displeji telefónu.
Nemá to zmysel. E-maily si skontroluješ až doma.
Ešte tri stanice.
Sedíš na posteli, skrčené nohy a pozeráš do stropu. Rozmýšľaš, či ťa ten luster-hák unesie.
Hlavne ohľaduplne.
Keď si dáte do googla vyhľadať spôsoby samovraždy určite narazíte na príučku ktorú vydali český policajti.
Hlavne ohľaduplne.
Stojí v nej, nebuď debil a nestrkaj si hlaveň do úst, kto má po tebe to svinstvo furt čistiť…
Nežer tabletky, lebo kým zaúčinkujú desaťkrát si to rozmyslíš a lekári majú aj bez teba dosť práce…
Veľmi praktické.
Stali sa z nás tridsiatnici. Ženúci sa za slobodou aby sa uväznili v splácaní úverov a hypoték. Neschopný, alebo skôr nechtiac vyplniť si svoje sny, zbaliť sa a ísť.
A tak počúvame tvrdú hudbu, bez mihnutia oka je jedno či pravicovú alebo ľavicovú, chľastáme, bijeme sa nie pre pocit víťazstva, ale pre pocit že dostaneš na držku, hulákame skoro ráno na celé mesto ako nám je fajn… klameme.
Hlavne ohľaduplne.
Nemám lano a šnúrky od topánok mám zodraté natoľko že by som sa skôr zmrzačil ako by som odišiel preč. To nechcem.
Nespravíš to. Vieš že ťa luster-hák unesie ale preto tu nie si. Vieš že to nie je prečo tu si.
Bolo to znamenie, červená čiara na krku a zatiahnutá šnúrka a ešte sa ti pustila aj krv z nosa, bolí ťa rebro ako si padol nepodarene na stoličku… „Kurva!“
Prídeš ku stolu a dusiaci sa vytiahneš zo šuplíka nôž…
konečne sa môžeš nadýchnuť.
Sprcha.
Embryonálna poloha.
Vtipné dialógy Červeného Trpaslíka.
Blikanie monitora.
Spánok.
Hľadáš ďalej. Hľadáš nejaký dôvod, trochu vzrušenia do nudného života ľudí, hľadáš prostriedky…
vytlačil si osem poukážok na večeru pre dvoch v hodnote 20€ a falošnou pečiatkou si tomu dodal vierohodnosť. Nastrkal do obálok a rozposlal neznámym ľuďom, ktorých mená a adresy si si odpísal keď si sa túlal po meste.
Trochu vzrušenia do ich života ktorý začína budíkom a končí televízorom.
Hlavne ohľaduplne.
Vyhlásil si vojnu celému svetu a odmietaš základné právo, právo na vlastníctvo čohokoľvek.
George Washington vlastnil otrokov
Odmietaš základné právo ľudstva na česť.
Bábika Barbie s kuchynským nožom naporcovala Kena a teraz vysmáža rezne.
Po nociach sa túlaš s poľnou lopatkou a detektorom kovov po cintoríne a hľadáš zlaté zuby predkov. Je jedno či tvojich či niekoho iného, dôležité, že sú zlaté.
A tiež tam nosíš umelé kvety. Mŕtve kvety na hroboch mŕtvych ľudí. Netreba sa o ne starať. O mŕtve kvety sa netreba starať ani doma… a sú také pekné, máš ich plný smetiak a roztrúsené okolo smetiaku, lebo sa vždy nájde niekto kto ich donesie.
A tiež tajne páliš doma staré veci po predkoch, aby ťa nevideli, lebo to sú spomienky, to sa nesmie vyhodiť… a tak máš v skriniach plno rôznych dečiek a obrusov, ktoré nikdy v živote nevyužiješ. Ďalej máš po skriniach asi 12 sád rôznych pohárov na víno. Na biele, na červené, na šumivé. Ale víno pijete z horčičákov. Presne tak je to aj so sadami tanierov. So zlatým lemom, so vzorom veľká sada s misou na polievku, ale obed sa podáva z hrnca v tých obitých tanieroch, kde je každý z inej série. Máš v skriniach knihy a hrnce a oblečenie, ktoré nikto nebude nosiť. Bordovú kravatu so zlatým nápisom KSČ, prešiváky, roztrhané kabáty, zožltnuté staré spodky. To všetko sa ešte zíde…
Sused z posledného domu umrel. Umrel asi pred mesiacom. Viem to, hlásili to v rozhlase. Potomkov nemal, takže pochovaný bol na trovy obce. Teraz sa ten jeho starý hlinený dom rozpadá a nikto sa o neho nezaujíma.
Starý smradľavý nábytok, staré skrine, postel, schody na povalu, hnijúci koberec, drevená váha, nejaké náradie, záclona na kredenci.
Dni ktoré začínajú budíkom a končia televíziou.
Musím vypadnúť.
Gabo mal dve eurá na hodinu, čo bolo zúfalstvo samo o sebe, ktoré vás prinúti vložiť si hlaveň do úst, ale nedá gule na to aby ste potiahli spúšť. Opitá Renča sedela na hojdacom slimákovi a so slzami v očiach sa spovedala, že je alkoholička a nevie s tým nič urobiť. Gabo opretý o zábradlie so sklonenou hlavou tiež plakal. Bol to zvláštny večer. Vtedy sa všetci priznali že sú alkoholici a nevedia s tým nič robiť.
Aj ja.
Nič na tom nie je. Ja vravím nehľadajte dokonalosť. Dokonalosť nie je. Žite, kašlite na to že kvapká vodovod, že nefunguje chladnička, že je prasknuté okno, že knihy nie sú uložené podľa veľkosti, abecedy, alebo témy. To je všetko na nič. Nechajte nech sa to uloží samo, nech prach sadá na nábytok, je to len nábytok, nie je to váš život, nie ste to vy…
Áno presne toto chcem povedať.
Nepotrebujete mať každú izbu zariadenú podľa fueng šej.
V ázijskom štýle.
V minimalistickom štýle.
V maximalistickom štýle.
V neobarokovom štýle.
V modernistickom štýle.
V štýle art deco.
Nie je to dobré na nič, zariadite si byt, dom, bývanie a myslíte si že toto je ono, toto je to čo ma vystihuje.
A potom v tom dome ani nebývate. Celé dni trávite v práci a v krčme, s priateľmi, hráte sqaš s pajácom ktorý sa volá Džerald, hráte tenis, futbal, posilujete, bicyklujete… a udržujete poriadok na miestach kam nikto okrem vás nemôže vkročiť.
A nakoniec po vás ostane kus prešťatej plachty, lebo ste ku koncu už nedokázali udržať moč a zožltnuté fotografie, ktoré si nejaký blbec zoberie domov a snaží sa zistiť čo ste boli za človeka.
Akoby na tom záležalo…
Patálie pre jeden gram
20 gramov… zaujímavé.
Konzultoval som to s viacerými odborníkmi,
najväčšími kapacitami tohto sveta,
ale ani jeden sa s takouto anomáliou ešte nestretol.
Pane, mám podozrenie, že vaša duša trpí anorexiou,
jediný prípad na svete.
Ale v cirkuse vás nemôžeme ukazovať,
lebo vyzeráte úplne normálne,
vlastne sa tak aj správate.
Kŕmite ju poriadne? Chodíte s ňou na prechádzky?
Strážite si tajomstvá? Smejete sa?
Beriete si z dňa, čo vám patrí?
Sú vám niktoré veci ukradnuté? Dokážete sa smiať?
Plakať?
Takže plakať nie… smútok cítite?
Je to jasné.
Musíte prestať fajčiť, piť a nezdravo žiť…
Zaujímavý prípad…
dookola opakoval.
Zaujímavý prípad… zaujímavý prípad…
Čo ten o tom vlastne vie?
